Náš pobyt v Tetise

Tetis je detská rehabilitačná nemocnica v Dunajskej Lužnej. Začiatkom leta sme tam spolu s Tadeáškom a babkou absolvovali pobyt. Keďže to bol náš prvý pobyt nevedela som čo očakávať, tak som sa rozhodla, že napíšem tento článok pre podobne Tetisovo nepokrstených J . Článok je subjektívny, pretože vám chcem povedať ako to všetko na mňa pôsobilo - bez prikrášľovania.

Nemocnicu tvoria štyri budovy. Jedna "hlavná", kde je ambulancia, sestričky, jedáleň a niekoľko izieb. Nevýhodou je absentujúci výťah. Ďalšou budovou je tá, v ktorej sa cvičí. Tretia je vyhradená na ubytovanie, tam už je výťah a na prvom poschodí sú nadštandardné izby. A štvrtá, možno ani nie budova, je kočikáreň (tú som vôbec nevyužívala).

My sme boli ubytovaní na nadštandardnej izbe. Mali sme manželskú posteľ, detskú postieľku, stôl, ktorý som si zmenila na prebaľovací pult, vysokú stoličku na kŕmenie, chladničku, mikrovlnku, rýchlovarnú kanvicu TV, internet, skriňu a stoličku. Kúpeľňa a wc boli spoločné ešte pre jednu izbu. A práve kvôli kúpeľni som sa rozhodla pre nadštandard. Na obyčajných izbách je sociálne zariadenie spoločné pre všetkých. A keď vám napr. dieťatko večer spí a vy potrebujete na wc, musíte ho nechať v izbe samé. Čo je pre mňa nepredstaviteľné. Výhodou je aj chladnička, pretože z tej spoločnej mizlo (žiaľ) jedlo. Izba bola čistá a mne sa tam ubytovanie páčilo.

Horšie to bolo s jedlom. Stravu pre seba som nemala (nechcela som ju). V blízkosti nemocnice je obchod a "bistro", v ktorom varia. V Dunajskej Lužnej je i vychýrená pizzeria, skutočne dobrá. Tadeáško mal stravu nemocničnú. Dostával ju v dózach pred izbu. Často sa stalo, že jedlo bolo presolené či prekorenené. Dokonca dostal i vyprážané rybie filé. Porcie však boli veľké. Keďže sa mi jedlo pre Tadeáška nepáčilo, dávala som mu vlastné, ktoré priniesol manžel a ja som jedávala jeho porcie. Priznám sa, že raz bola zemiaková kaša tak presolená, že mi tŕplo podnebie. Osobne ma strava sklamala.

Podstatu pobytu však tvorí cvičenie. Cvičenie bolo super. Cvičí sa už prvý deň . Dostali sme papierik, na ktorom sme mali načasované procedúry. (Napr. 8:00 cvičenie, 9:30 voda, 11:00 cvičenie). J Každý deň mal Tadeáško i vírivku a keďže vodu má rád, tak si ju užíval. Mal mať i masáže, ale nemá rád, keď sa ho dotýkajú cudzí ľudia, tak sme ich zrušili. Cvičili sme bobatha (samozrejme, že tam cvičia i vojtu, toho už ale my nemáme). Naša fyzioterapeutka Emmka bola anjel, som jej nesmierne vďačná. Cvičenie bolo dvakrát denne a pokroky som videla už na tretí deň.

Sestričky, fyzioterapeutky sú tam veľmi dobré. Jedno popoludnie usporiadali pre deti súťaže. Súťažili sme aj my. Prišiel nás povzbudiť tato.

Po ôsmich dňoch som si doslova odniesla domov nové dieťa. Predtým sa plazil a domov som odchádzala so štvornožkujúcim šibalom, ktorý obchádzal (na svojich nohách!) okolo postieľky. Preto pobyt rozhodne odporúčam. Nie je sa čoho báť. Keď sa stretnete veselá kopa blánivých mám a detí, pobyt vám preletí.