Neviem ako u vás, ale u nás sa riadne ochladilo. Slnko sa síce snaží ešte hriať, ale vietor už je poriadny jesenný. Napriek tomu trávime vonku podstatnú časť dňa. Musím sa priznať, že odkedy máme Tadeáška sme denne vonku. Možno tak päť, šesťkrát sme pobyt na čerstvom vzduchu vynechali, ale to bolo počasie skutočne pod psa.
Skôr než som sa stala mamou, vedela som, že keď raz ňou budem, musím mať cyklosedačku. Jej výberu som venovala niekoľko nocí, kedy som čítala rôzne diskusie skúsených bikerov. A ako som sa rozhodovala a ktorú vybrala?
Keď Tadeáško bojoval o svoj život v nemocnici, veľa sme mu sľubovali. Jeden zo sľubov, ktorý sme mu dali bola aj návšteva ZOO. A keďže sľubi treba plniť, tak sme sa do tej našej Bratislavskej išli pozrieť.
Áno, aj ja vám idem pripomenúť, že v týchto dňoch sme spotení a smradľaví, že nevieme nájsť chládok a tieň je neznáme slovo, že kúpiť zmrzlinu je zbytočné, pretože len čo sa ju chystáte jesť, je z nej voda... Naozaj by som chcela byť taká škodoradostná? Nechcela. Chcem vám dať pár tipov na to, ako sa neuvariť.